V roku 1988 si priaznivci športu v Hornej Vsi pripomínajú 20. výročie založenia futbalového oddielu TJ INTER a 50. výročie založenia prvého futbalového ŠK v tejto malej obci, ktorá je od roku 1980 už časťou mesta Kremnica.
Športová história začína ešte prd rokom 1900. V tom čase už v Hornej Vsi existovala kolkáreň, ktorá patrila k hostincu na tehelni. Zo spomienok najstarších občanov sa dozvedáme, ako sa v minulosti tunajšia mládež venovala športu. Jedna z obľúbených hier sa nazývala „KNITLE“. Hra spočívala v tom, že loptičku vyrobenú zo srsti si súperi dorážali drevenými lopatkami. Svahovité terény aj v lete s obľubou chlapci využívali na „JEDNOTKOVANIE“. Bolo to spúšťanie a dolu kopcom po tráve alebo machu na „jednotkách“, čo boli z lipového dreva vystrúhané akoby korčule v tvare jednotky. Na každú nohu sa nasunula „jednotka“ a sedelo sa na palici, ktorú jazdec používal na držanie rovnováhy a na brzdenie. V strede obce boka vodná nádrž, ktorá nielen pre požiarne účely, ale i na kúpanie, kde sa učili deti plávať. Cez zimu bolo obľúbené sánkovanie na krňách, sličuhovanie na ľade(sličuhy – korčule boli vyrobené z dreva obité plechom, aby sa po ľade lepšie kĺzali), ďalej lyžovanie na dúškach(lyže boli vyrobené z dúškov zo suda). Bezprostredná blízkosť mesta s rozvojom športu po vzniku 1. ČSR a založenie prvého futbalového klubu roku 1923 v Kremnici boli vzorom aj pre hornoveských chlapcov. Po vzhliadnutí prvých futbalových zápasov a po zoznámení sa s pravidlami tejto hry, prepadla futbalovej vášni celá generácia chlapcov tých rokov, aby v budúcnosti odovzdala štafetu svojim potomkom, ktorí v nej pokračujú dodnes. Spočiatku sa hrávalo s loptou vyrobenou z handier, alebo srsti väčšinou na obecných pozemkoch. V tridsiatych rokoch prvú koženú loptu kúpil Jozef Majer a naozajstný futbal priniesol chlapcom až z Francúzska Jozef Weis, ktorý ich počas návštevy rodisku učil futbalovej technike, aj zaplatil lístky na futbalové stretnutie v Kremnici. V tom čase sa futbal v Hornej Vsi hrával už na dedinskej záhrade a začali sa objavovať nadaní jednotlivci, ktorý chceli vyskúšať svoje schopnosti aj proti iným súperom.
|
Okolo roku 1938 z iniciatívy Jozefa Kamenického vzniká ŠK Horná Ves. Priateľské stretnutie hrali futbalisti ŠK(športový klub) väčšinou so súpermi z blízkeho okolia a v júni 1939 nastúpili proti dorastu Kremnice. Na fotografických záberoch, ktoré sa zachovali z tohoto obdobia sú hráčmi ŠK Horná Ves – Ján Tielesch, Jozef Kamenický, Mikuláš Hogh, Jozef Považan, Ondrej Majer, Pavol Hikl, Ján Ferenčík, Jozef Považan II., Štefan Ferenčík a Mikuláš Mešťan. Vedúcimi činiteľmi boli Jozef Kamenický a Ján Tielesch. Ďalšie ambície ŠK Horná Ves prerušilo obdobie druhej svetovej vojny, hoci futbal sa na dedinskej záhrade hrával aj naďalej. Okrem futbalu sa v tomto období mládež venovala ďalšej vášni – bicyklovaniu a objavila sa aj prvá motorka. Technicky vynaliezavý Ján Pittner robil dokonca pokusy s lietajúcim strojom a šport sa tešil stále väčšej obľube.
|
|
Zľava stojaci: | Jozef Považan, Andrej Majer, Jozef Kamenický, Pavol Hikl, Mikuláš Hógh, Jozef Považan, Ján Ferenčík |
V podrepe: | Štefan Ferenčík, Ján Tielesch, Mikuláš Mešťan |
V roku 1948 sa v bývalom Kremnickom okrese organizovala futbalová súťaž o pohár ČSM. Do tejto súťaže sa opäť z iniciatívy Jozefa Kamenického prihlásilo aj futbalové mužstvo ČSM Horná Ves. Ihrisko na dedinskej záhrade sa podľa možností predĺžilo a postavali sa drevené brány. Tu hralo mužstvo ČSM všetky stretnutia až na záver súťaže, ktorý sa hral v Kremnici za účasti troch mužstiev Lovčice, Pitelovej a Hornej Vsi. V prvom stretnutí Horná Ves vyradila Pitelovú a vo finálovom stretnutí plazila Lovčicu v pomere 2:1 a stala sa držiteľom pohára ČSM v okrese. Tento veľký úspech dal podnet k vybudovaniu nového futbalového ihriska nakoľko staré už rozmerovo nevyhovovalo a toto bolo v roku 1950 dokončené.
Vedúci činitelia ŠK Horná Ves |
|
|
Zľava stojaci: | Jozef Weiss, Mikuláš Mešťan, Ján Tielesch, Jozef Kamenický, Štefan Ferenčík, Mutňanský(hospodár v Kremnici) |
V podrepe: | Ondrej Širáň, Július Weiss, Viktor Mecele, Ľudevít Weiss, Jozef Považan |
V nasledujúcich rokoch sa viacero futbalistov z Hornej Vsi uplatnilo aj v iných mužstvách. Za Kremnicu ako prvý hral Viktor Melcer, Jozef Považan, bratia Rudolf a Ondrej Chmurovci. Július Weiss, Jozef Hikl, Jozef Mecele, Jozef Majer, za Dubnicu Anton Weis. Športová činnosť v 50. rokoch sa okrem futbalu sústreďovala už aj na volejbal, stolný tenis, šachy, atletiku, strelecké súťaže vo Zväzarme, v zime hokej, lyžovanie. V roku 1956 bol založený futbalový oddiel pod názvom TJ Sokol Horná Ves, ktorý sa prihlásil do okresnej súťaže. Predsedom TJ Sokol bol Ján Tielesch, tajomník Ján Daubner a hospodárom Ladislav Kasza. V kádri mužstva boli: Ján Majer, Pavol Považan, Boris Weiss, Ján Daubner, Wiliam Pittner, Ludovít Pittner, František Mecele, Dušan Buštar, Ladislav Pračko, Jaroslav Kaštier, Jaroslav Hógh. Účasť TJ Sokol v súťaži bola poznačená nedostatočným finančným a materiálovým zabezpečením a po skončení sezóny už v novom ročníku nepokračovala.
Sokol Horná Ves rok 1957: |
|
Zľava stojaci: | Fran. Mecele, Dušan Buštor, Ján Daubner, Jaroslav Kaštier |
V podrepe: | Ludovít Pittner, Ján Majer, Wiliam Pittner, Jaroslav Hógh, Ladislav Pračko |
Vyrastali však ďalšie futbalové nádeje, veď futbal sa hrával v tom období na ihrisku každý deň do tmy. V šesťdesiatych rokoch hrali za kremnické mužstvá ďalší hráči: Ján Daubner, Jozef Majer, Ľubomír Majer, Jozef Lichtner, Jozef Mešťan, Ľudovít Fleško, Stanislav Weiss, Vladimír Majer, Ján Gajdoš a Ján Tielesch. V októbri 1967 z podnetu Jozefa Králika v tom čase mladého pracovníka OV ČSZTV bola založená TJ INTER Horná Ves. A prečo Inter? V tom čase boli v obci dva približne rovnaké tábory priaznivcov Slovanu Bratislava a Spartaka Trnava. Ani jedni by neboli pristali na názor toho druhého, tak to muselo byť niečo medzi. Preto Jozef Králik navrhol Inter, ktorého bol priaznivcom a s ktorým názvom všetci súhlasili. Predsedom novozaloženej TJ bol Jozef Majer, tajomníkom Marián Mecele, hospodárom Jozef Králik a členom výboru Ján Daubner. Činnosť TJ začala založením stolno-teniskového oddielu, ktorý sa prihlásil do okresného majstrovstva v novembri 1967. Stretnutia sa hrávali v kultúrnom dome za značnej podpory divákov. Po skončení súťaže sa Inter z 8. mužstiev umiestnili na 6. mieste, keď káder mužstva sa v okresnom rebríčku tenistov umiestnili v poradí: Ján Gajdoš, Stanislav Roob, Július Chromý, Ján Daubner, Jozef Mešťan, Marian Mecele a Jozef Majer. Od jesene 1967 sa na budúcu súťaž pripravovalo aj budúce mužstvo, ktorého odohralo celkom 15 priateľských stretnutí s rôznymi súpermi.
|
|
Zľava stojaci: | Ľubomír Majer, Ján Považan, Ladislav Weiss, Jozef Lichtner, Jozef Fleško, Ján Gajdoš, Jozef Majer, Ján Horváth, Ján Daubner, Stanislav Weiss |
V podrepe: | Marian Mecele, Jozef Ďurík, Stanislav Horvát |
Dňa 11. júna 1968 bol na členskej schôdzi daný návrh vytvoriť futbalový oddiel a prihlásiť mužstvo do okresnej súťaže. Na členskej schôdzi, ktorej sa DO KSS zúčastnil Ing. Pavol Majer , za R-MNV Ladislav Tielesch a hráči budúceho mužstva bol tento návrh prijatý. Novú futbalovú históriu začal TJ Inter písať dňa 8. septembra 1968 a o 16.20 hodine na ihrisku TJ Družstevník Kosorín, kde zvíťazili v pomere 1:2 o polčase 0:0. Úspešné vykročenie mužstva pod vedením hrajúceho trénera majstra športu Rudolfa Cilíka a ďalšie výsledky vzbudili záujem všetkých. v TOM Čase žila futbalom celá obec a cestovné na stretnutie vonku sa uhrádzali z príspevku priaznivcov futbalu, ktorých vždy chodil plný autobus. Mužstvo Interu si ako nováčik súťaže vybojovalo postup do II.triedy v pamätnom stretnutí s Lutilou, ktorú porazilo v pomere 2:0. Oslavy a radosť z postupu boli veľkolepé. Káder postupujúceho mužstva tvorili: Peter Hikl, Vladimír Majer, Ján Horváth, Ján Gajdoš, Ján Kmeť, Jozef Mešťan, Rudolf Cilík, Jozef Lichtner, Július Bielesch, Jozef Považan, Jaroslav Kaštier, Miroslav Kostrian.
![]() |
|
Zľava stojaci: | Vladimír Majer, Ján Kmeť, Jozef Králik-pretseda TJ, Jozef Mešťan, Ján Gajdoš, Ján Horváth, Peter Hikl |
V podrepe: | Jozef Lichtner, Jozef Považan, Július Bielesch, Jaroslav Kaštier, Rudolf Čillík, Miroslav Kostrian |
Najvyššej okresnej súťaži mužstvo Interu doplatilo na nedostatočné skúsenosti a vypadlo rozdielom skóre , čo bola veľká škoda, lebo v nasledujúcich rokoch sa pohybovalo medzi IV. a III. triedou a do II. triedy sa prebojovala až po 13.rokoch pod vedením úspešného trénera Jozefa Ťahúňa. Najväčší úspech však dosiahlo mužstvo Interu v roku 1983, keď za pôsobenia trénera Jozefa Mešťana si vybojovala postup do I.A triedy Stredoslovenského kraja. Aj keď po ročnom pôsobení túto súťaž opustilo, skúsenosti, ktoré získala hráči a funkcionári dokázalo využiť v ďalších rokoch. V nasledujúcich ročníkoch hralo mužstvo Interu pod vedením trénera Vlsatimila Ivana 2. triedu a v roku 1998 si vybojovalo postup do okresného majstrovstva. Postup je pekným darčekom súčasného mužstva k oslavám 20. výročia založenia FO TJ Inter.
Úspechy TJ Inter Horná Ves boli okrem hráčov dosiahnuté aj vďaka obetavému funkcionárskemu aktívu počas celej 20. ročnej činnosti.
TJ Inter nemala žiadne patronálne závody. JRD.ŠM a pod....ale jediným zdrojom príjmov boli brigády, fašiangové zábavy a príspevky od OV ČSTV na činnosť a údržbu. Aj cez rôzne finančné problémy boli vytvorené žiacke a dorastenecké mužstvo, kde sa dosiahli dobré výsledky, veď základ súčastného mužstva už tvoria vlastní odchovanci. Mužstvo dospelých sa zúčastnilo 8. ročníkov okresnej súťaže o pohár OV ČSZTV, kde dva krát hralo vo finále a raz sa stalo víťazom. Pravidelne dobré umiestnenia dosahujú mužstvá Interu v súťaži slušnosti.
Z bývalých hráčov sa stali tréneri: Ivan Šopoň, Ján Daubner, Jan Gajdoš, Ján Lichtner, Jozef Ťahúň, Jozef Mešťan, Július Drexler, Jozef Ťahúň, Slavomír Michalides, Tibor Králik, Eduard Weiss. Výbor TJ Inter sa od začiatku zameral aj na vybudovanie svojho štadióna. V roku 1971 došlo k vybudovaniu detského ihriska s tréningovou plochou pre futbalistov a volejbalovým ihriskom. V roku 1972 sa vybudovali šatne a sociálne zariadenia. V roku 1973 sa predĺžila hracia plocha , vybudoval sa oporný múr a urobilo sa oplotenie celého areálu. V roku 1977 sa postavil 200 metrový lyžiarsky vlek s umelým osvetlením. V roku 1978 sa postavila tribúna pre 200 divákov a prestavbou skladových priestorov sa získali ďalšie šatne pre mužstvo dorastu. Každoročne v rámci brigád a soboty cti sa robia ďalšie práci na zveľaďovanie celého areálu TJ. Najväčšie starosti sú však s povrchom hracej plochy, ktorá na súčastné podmienky už nevyhovuje a na úpravu ktorej nemá TJ Inter dostatok finančných prostriedkov.
![]() TJ Inter Horná Ves – rok 1976 |
|
Zľava stojaci: | Pavol Sekaj, Michal Smida, Ladislav Považan, Vladimír Majer, Štefan Roško, Ján Více, Eduard Weiss |
V podrepe: | Ján Ivan, Dušan Lichtner, Tibor Ferenčík, Ladislav Kasza, Ján Tielesch |
Pred zápasom s Kosorínom – jar 1976 |
TJ Inter sa vo svojej 20. ročnej činnosti zameriavala nielen na športové, ale aj na kultúrno-spoločenské vyžitie členov a priaznivcov. Každý rok sa z iniciatívy športovcov oživujú fašiangové tradície. V roku 1969 sa po prvý krát na okolí vôbec hral v Hornej Vsi ženský futbal Výber okresu proti Bartošovej Lehôtke, na ktorí sa prišlo pozrieť asi 600 divákov. V rámci osláv 10. výročia TJ Inter v roku 1978 sa odohralo atraktívne stretnutie medzi Interom Horná Ves a Interom Bratislava, ktoré videlo 800 divákov. Veľký počet divákov prilákali aj vzájomné stretnutia s Kremnicou v spoločnej súťaži v ročníkoch 1981/82 a 1983/84. Skultúrneniu futbalových stretnutí prispelo aj vydávanie Spravodaja Interu, zostrojenie ukazovateľa času a gólov, po celé obdobie zabezpečená hlásateľská služba, atď.
![]() Inter Horná Ves - Inter Bratislava (20.4.1978) |
|
Inter Horná Ves: | Miroslav Hlaváč, Viliam Majer, Peter Považan, Michal Smida, Vladimír Majer, Julius Valica, Ladislav Považan, Ján Ivan, Dušan Lichner, Dušan Považan, Vladimír Konoracký |
Inter Bratislava: | Emil Lupták, František Kalman, Jozef Barmoš, Ivan Kružliak, Jaroslav Šimončič, Ladislav Hudec, Jozef Štipanic, Karol Brezík, Vojtech Šimon, Vladimír Zrubec, Jozef Horváth |
Od roku 1978 sa na štadióne TJ Inter každoročne poriada futbalový turnaj Memoriál Jána Tielescha, na počesť tohoto futbalistu a funkcionára, ktorý tragicky zahynul 23.10.1977. Športovci TJ Inter sa zúčastňujú rôznych podujatí ako sú: spartakiáda, turistické pochody, cezpolné behy, lyžiarske preteky (Biela stopa, Vasov beh vo Švédsku – 1988 Milan Apolen), účasť v sálovom futbale počas zimnej prestávky a mnohých ďalších menších podujatí.
Pohľad na tribúnu
|
|
Zľava stojaci: | tréner Jozef Majer, Ivan Mecele, Ivan Sekereš, Ľubomír Širáň, Ľudovít Pittner, Jozef Považan, vedúci mužstva Dušan Považan |
V podrepe: | Vladimír Havran, Jozef Hógh, Roman Pittner, Pavol Lupták, Rudolf Kasza |
Dá sa povedať, že TJ Inter Horná Ves úspešne prevzala športovú štafetu predchádzajúcich generácií a v 20-ročnej činnosti aj keď v skromných podmienkach ju dokázala nielen udržať, ale aj pozdvihnúť na úroveň, ktorá ja hodná obdivu.
![]() TJ Inter – rok 1988 Víťaz II. Triedy (Postup na majstrovstva okresu) |
|
Zľava stojaci: | tréner Vlastimil Ivan, predseda TJ Dušan Považan, Vladimír Pittner, Ľubomír Pittner, Vladimír Širáň, Ivan Mecele, Eduard Weiss, Roman Pittner,Jozef Považan, Ľubomír Širáň, zdravotník Jozef Lichtner, vedúci mužstva Pavol Daubner |
V podrepe: | Martin Papánek, Ivan Belička, Pavol Lupták, Slavomír Urgela, Vladimír Havran, Dušan Reiter, Rudolf Kasza, Ján Kasza |
Pri oslavách 20. výročia TJ Inter si pripomíname aj úspechy občanov a športovcov, rodákov Hornej Vsi, ktorí dosiahli v športovej oblasti úspechy nielen v domácom ale aj vo svetovom meradle.
- v roku 1953 Rudolf Chmura – dosiahol 4. miesto v gréckorímskom zápasení na majstrovstvách republiky
- v roku 1955 Ondrej Chmura hral reprezentačný futbalový zápas za juniorov Moravy v Poľsku
- najvyššiu futbalovú súťaž hral Marian Mecele II. ligu za ZŤS Dubnica
- v roku 1973 vo Vysokých Tatrách prvýkrát na svete sa merali dĺžky skokov na lyžiach elektronicky podľa vynálezu Andreja Majera (30.3.1923)
- najväčší úspech dosiahol Ľubomír Majer (7.1.1944 – 21.9.1972), ktorý v auguste 1972 v Oklahome – USA získal titul majstra sveta v parašutizme, ktorý tragicky zahynul pri železničnom nešťastí 21. septembra 1972 v Bulharsku